Rozsudek nad Ake Greenem

Mestský súd Kalmar

Rozsudok*

Odôvodnenie súdu

**S účinnosťou od 1.1.2003 sa rozšírilo ustanovenie §8 časti 16 Trestného zákona trestného činu štvania proti skupinám národa aj o homosexuálov. Súčasne sa tomu zodpovedajúce zmeny urobili aj v ustanoveniach o slobode tlače. Dôvodom, prečo sa urobilo toto rozšírenie o kriminalizovanú oblasť je, že homosexuáli sú osobitne zraniteľnou skupinou v spoločnosti a často sú obeťami trestnej činnosti práve z dôvodu ich sexuálnej orientácie. Pred zmenou zákona pre nich neexistovala nijaká priama ochrana. Agitácia proti homosexuálom ako skupine** a homosexualite ako takej tvorí veľký diel propagandy rasistických a národno-socialistických skupín. Podľa dôvodovej správy k novele zákona (prop.2001/02:59/ s.33) tvorí práve táto propaganda väčšinou dôvod na útoky páchateľov na ľudí z dôvodu ich sexuálnej orientácie. V dôvodovej správe sa uvádzajú tiež problémy a konflikty záujmov, ktoré by mohli vzniknúť pri aplikácii tohto zákona. Zdá sa, že osobitná ochrana ľudských práv a základných slobôd, ktorá je vo Švédsku upravená predovšetkým v druhej kapitole ústavy a Európskom dohovore záväznom pre Švédsko, by mohla byť na ujmu tejto silnej ochrany, ktorú právne dokumenty o ochrane ľudských práv a základných slobôd obsahujú. Záver bol však taký, aby navrhovaný trest za trestný čin štvania proti homosexuálom ako skupine nebol vyšší ako je stanovený v prípade trestného činu obmedzenia slobody slova. To isté by mohlo platiť pre ostatné obmedzenia základných práv a slobôd. V dôvodovej správe sa uvádza, že kriminalizácia trestného činu štvania proti homosexuálom netvorí nejakú "...hrozbu proti slobode vedy, slobode názoru, náboženskej slobode alebo proti voľnej diskusii a tvorbe verejnej mienky alebo slobode zhromažďovania sa, ani na presadzovanie názorov, ktoré nie sú zhodné s názormi majority. Naproti tomu to obsahuje úplne prijateľnú požiadavku, aby aj iné ľudské práva a základné demokratické princípy o rovnakej hodnote všetkých ľudí boli rešpektované pri vykonávaní týchto práv a slobôd." (prop.2001/02:59 s.34f). Príslušné ustanovenie Trestného zákona sa však nedá urobiť tak rozsiahlo, aby obsahovalo aj vecnú diskusiu alebo kritiku homosexuality. Posudzovanie trestného činu štvania proti homosexuálom by malo byť identické ako posudzovanie trestného činu štvania proti niektorej z tých skupín národa, ktoré sú udané v príslušnom ustanovení.

Aby sa výrok mohol pokladať za trestný podľa paragrafu zákona, musel sa šíriť. Ake Green, čiastočne tým, že svoju kázeň predniesol vo verejnom priestore, čiastočne spôsobom, ktorý použil - pokúsiť sa mať dosah na čo najväčšie množstvo ľudí, tým, že pozval veľkú časť lokálnych médií, mal zámer šíriť svoje náboženské presvedčenie väčšiemu okruhu ľudí. Preto sa považuje, že svojím činom šíril posolstvo spôsobom, ktorý sa predpokladá v ustanovení §8 kap. 16 Trestného zákona. Osoba má predsa právo zvestovať a usilovať sa ovplyvniť iných vo svojom poslaní. Toto sa skonštatovalo v rozhodnutí Európskeho súdu 25.5.1993 v prípade Kokkinakis verzus Grécko, kde sa uvádza, že Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd v článku 9 obsahuje aj právo na ovplyvňovanie iných cez hlásanie viery. Výhrada sa však urobila pre špeciálne prípady nekompetentného ovplyvňovania. Grécky trestný zákon tiež zabezpečuje ochranu práv a základných slobôd, ale súd skonštatoval v tomto prípade neproporčné obmedzenie práva Kokkinakisa na náboženskú slobodu. Obmedzenie sa teda nepokladalo za potrebné v demokratickej spoločnosti. V tomto prípade však nevzniká otázka, či Ake Green mal právo na hlásanie svojho náboženského presvedčenia. Otázka sa týka toho, či vo svojom hlásaní použil nepovolené výroky, ktoré spadajú pod ustanovenie §8 kap. 16 Trestného zákona, a teda sú zakázané.

Náboženskej slobode sa podľa Európskeho dohovoru musia podriadiť také obmedzenia, ktoré sú predpísané zákonom a ktoré sú v demokratickej spoločnosti potrebné s ohľadom na všeobecnú bezpečnosť alebo na ochranu všeobecného poriadku, zdravia a morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných osôb. Prvé kritérium, že obmedzenie je ustanovené zákonom, je splnené v ustanovení §8 kap. 16 Trestného zákona o štvaní proti skupinám národa. Vznikla však požiadavka na jasnosť zákona. Táto vyplýva nielen z praxe Európskeho súdu, ale aj zo základného princípu legality švédskeho trestného práva, ktorý okrem iného obsahuje požiadavku o vedomej trestnosti činu. Ustanovenie o štvaní proti skupinám národa spĺňa túto požiadavku. Znenie paragrafu zákona je zrozumiteľné a z neho vyplýva, že výroky, ktoré sa dajú chápať ako urážajúce homosexuálov, sú podľa švédskeho zákonodarstva zakázané. Čo sa týka kritéria, že obmedzenie musí byť potrebné v demokratickej spoločnosti, používa sa princíp proporcionality. Podľa praxe Európskeho súdu (napr. Otto-Preminger-Inštitút verzus Rakúsko, 23.8.1994 a Jersild verzus Dánsko z 22.8.1994) právo na náboženskú slobodu v článku 9 a právo na slobodu slova v článku 10 konštituujú niektoré z fundamentov v demokratickej spoločnosti. Európsky dohovor sa však musí čítať ako celok a aktuálne články sa musia aplikovať vo svetle cieľov Dohovoru. Ten, kto vykonáva práva chránené konkrétnymi článkami Dohovoru, je svojím spôsobom podriadený určitej zodpovednosti a určitým povinnostiam. A osobitne - čo sa týka slobody vierovyznania, tá by sa mala podriadiť povinnosti vyhnúť sa, pokiaľ je to možné, výrokom, ktoré urážajú a vyjadrujú znevažovanie iných, a tým poškodzujú ich práva. Takto sa javí byť potrebné usilovať sa v demokratickej spoločnosti predchádzať neželaným výrokom v niektorých náboženských vyhláseniach a trestať za ne, za predpokladu, že toto sa deje s prihliadnutím na platnú sankciu a je to úmerné cieľu, ktorý sa mal dosiahnuť (Kokkinakis verzus Rakúsko, para 49). Je potrebné rozlíšiť medzi záujmom jednotlivca v oblasti náboženskej slobody a všeobecnými alebo jednotlivými záujmami, ktoré motivujú k obmedzeniu. Podľa vyššie uvedenej dôvodovej správy k zákonu je záujem chrániť skupinu homosexuálov voči hrozbám alebo iným vyjadreniam znevažovania takým cieľom, ktorý je povolený pre obmedzovanie ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú uvedené v Európskom dohovore. V návrhu sa poukazovalo na najbežnejšie sa vyskytujúcu a často veľmi nevhodnú agitáciu a propagandu proti homosexuálom, ktorá sa vyskytovala už dlhšie obdobie.

Systém proporcionality sa však musí aplikovať aj v jednotlivých prípadoch. Súd skonštatoval v úvode, že náboženská sloboda v ustanovení §2 kap. 2 ústavy je tzv. absolútne právo, ktoré sa podľa ustanovenia §12 tej istej kapitoly nemôže obmedzovať v zákone. Ústava, na rozdiel od anglosaskej právnej tradície, usmerňuje predovšetkým zákonodarcu a súdy ju zriedkavo aplikujú vo svojej rozhodovacej činnosti. Švédsko je od roku 1995 viazané Európskym dohovorom, v ktorom sa náboženská sloboda smie obmedzovať za vyššie uvedených predpokladov. Švédske súdy sú vo svojom výkone práva povinné aplikovať a brať ohľad na Európsky dohovor. Posudzovanie podľa princípu proporcionality sa zakladá na rozlíšení záujmu, v tomto prípade medzi právom na náboženskú slobodu a slobodu slova Ake Greena na strane jednej, a na strane druhej - obmedzením týchto práv v prípade, kedy sa jeho výroky pokladajú za štvanie proti skupine národa.

V dôvodovej správe k novele zákona (prop. 2001/02:59 s 41 f) sa poukazovalo na to, že nie každý prejav, ktorý obsahuje názor na určitú skupinu ľudí alebo každý výraz znevažovania, podlieha trestu. Na to, aby bol prejav trestateľný, sa vyžaduje, aby bolo úplne jasné, že výroky prekročili hranicu vecnej a relevantnej diskusie o tejto skupine ľudí. Pri skúmaní toho, či nejaký čin je trestným štvaním proti homosexuálom, musí sa výrok alebo správa vždy posudzovať vo svojej súvislosti. Je potrebné vždy brať do úvahy motív takého činu. Rozhodujúce je, ako sa správa javí pri objektívnom posudzovaní. Dôvodová správa osobitne pripomína obsah tzv. inštrukcie o rešpektovaní slobody tlače a základnom zákone o slobode slova. Pri posudzovaní o zneužití slobody tlače, resp. slova alebo pri zvažovaní "o týchto slobodách sa má brať do úvahy, že tvoria základ pre stav slobody v spoločnosti, venovať pozornosť účelu viac ako spôsobu vyjadrenia a voliť radšej slobodu ako neslobodu". Toto sa zhoduje s princípom proporcionality Európskeho súdu, ktorý sa v praxi musí aplikovať pri posudzovaní konfliktov záujmov medzi dvoma slobodami alebo právami.

Je potrebné najprv urobiť analýzu kázne "Je homosexualita vrodeným pudom alebo hra zlých síl s ľuďmi?", ktorú Ake Green predniesol a ktorá je dôvodom obžaloby. Ake Green uviedol, že jeho náboženská viera je verná biblii, čo treba chápať tak, že biblia tvorí božie slová. Cez modlitby a meditácie sa mu odhaľujú myšlienky Boha a oživujú sa. Je to tak, že čo si Boh myslí, o tom Ake Green má kázať. Dotyčná kázeň Ake Greena pozostáva vo väčších častiach z priamych citátov biblie, okrem iného Mos 1:27, 2:24, Rim 1. kap. a 1 Tim 1:10. Tie výňatky z biblie, ktoré sa týkajú náhľadu na homosexuálov, spojil Ake Green dohromady a popretkával vlastnými slovami a interpretáciou. V tejto súvislosti našiel súd dôvod zamerať osobitnú pozornosť na nasledujúce štyri odseky z tých výrokov, ktoré Ake Green použil vo svojej kázni:

"Tým, že sa legalizuje partnerstvo medzi mužom a mužom a medzi ženou a ženou, bude to znamenať jednoducho iba katastrofy. Jedinečné dôsledky toho už vidíme. Vidíme to na AIDS, ktorý sa šíri. Nie všetci, ktorí sú teraz infikovaní AIDS, sú homosexuáli, ale vzniklo to na tomto podklade a potom sa nainfikovali samozrejme aj nevinní ľudia touto strašnou chorobou; bez toho, aby mali niečo spoločné s tým, čo je v pozadí toho všetkého, v tomto prípade homosexualitou." Ake Green v odpovedi na osobitnú otázku o vzniku AIDS/HIV a jeho šírení odkázal na text z Národnej encyklopédie, že AIDS/HIV vznikol u homosexuálov v New Yorku v 70-tych rokoch 20. storočia. Táto skutočnosť sa musí chápať podľa Ake Greena tak, že choroba a homosexualita majú súvislosť.

"Biblia sa tým zaoberá a vyučuje o týchto abnormalitách. A sexuálne abnormality sú hlbokým rakovinovým nádorom na tele spoločnosti. Pán vie, že sexuálne zvrátení ľudia dokonca znásilňujú zvieratá Ani len to zviera neujde pred sexuálnymi potrebami človeka a ohňom, ktorý je v človeku zapálený Dokonca aj tým sa dá zaoberať". Ake Greena tieto údaje doplnil o vlastný komentár, že sodomia je vo Švédsku vzrastajúci problém, ale vraj nie iba homosexuáli vykonávajú tento druh styku .

"Prznitelia chlapcov už vtedy, keď sa Biblia písala, Pán vedel, čo sa stane. Zažili sme to, zažívame to a žasneme nad tým. Aj Pavol hovoril v prvom liste Korinťanom o perverzných ľuďoch. A perverzný je preložený zo základného textu, ktorý hovorí "ten, ktorý líhava s chlapcami". Ten, kto líhava s chlapcami, je perverzný človek, ako o tom hovorí Biblia. Teraz chcem podčiarknuť, že nie všetci homosexuáli sú pedofili. A nie všetci homosexuáli sú perverzní. Ale aj tak sa otvárajú vráta do zakázaných oblastí a dovolíme hriechu, aby sa usadil vo svete myšlienok".

"Dobrovoľne opúšťam čistotu a prijímam nečistotu. vedome sa vymenili, hovorí Pavol. Homosexualita je niečo choré Je to vlastne zdravá a čistá myšlienka, ktorá bola vymenená za nakazenú myšlienku. Je to zdravé srdce, ktoré bolo vymenené za choré srdce... Je homosexualita niečo, čo sa dá zvoliť; odpoveď je áno. Áno, dá sa to zvoliť. Človek sa nenarodí s tým. Celkom jednoducho si to zvolí. Je to presne takto, lebo inak by to bol podvod voči ľuďom." Ake Green doplnil vyššie uvedený odsek jeho kázne komentárom, že sa obracia k homosexualite ako k fenoménu, nie k jednotlivcom, ktorí sú homosexuálni. On, ako služobník boží, má za úlohu, pokúsiť sa pretvoriť homosexuálov prostredníctvom starostlivosti o dušu.

Samotná citácia z náboženských listín, v tomto prípade ide o bibliu, a diskusia k nej, netvorí dôvod na trestné stíhanie. Minister spravodlivosti, v rozhodnutí č.16-03-30 z 21.1.2003, týkajúcom sa biblických citácií a výrokov uviedol, že náboženské výroky, ktoré sa ako izolované môžu vnímať ako štvanie proti homosexuálom, nie sú trestným činom, pretože ide iba o citát z biblie. Minister spravodlivosti však ďalej uviedol, že štvanie proti skupinám sa môže stať trestným, ak sa takéto výroky zdôrazňujú a vyslovene útočia na homosexuálov ponižujúcim spôsobom. Z toho dôvodu nie je povolené používať bibliu alebo iný podobný materiál na vyhrážanie sa homosexuálom alebo vyjadrenie ich znevažovania ako skupiny národa. )e však potrebné rozlíšiť medzi výrokmi a správami, ktoré robia narážky na orientáciu ako takú a vyjadrujú hrozby alebo znevažovanie voči skupine z dôvodu ich sexuálnej orientácie a takými výrokmi alebo správami, ktoré robia narážky na správanie, alebo takými vyjadreniami, ktoré hovoria o sexuálnej orientácii, ale ich účelom nie je urážať alebo ohrozovať celú skupinu homosexuálov. Je preto povolené diskutovať o životných štýloch a o životných názoroch. Ake Green vo svojej kázni uviedol také výroky, ktoré sa musia chápať tak, že pedofili a ľudia, ktorí majú sexuálny styk so zvieraťom, sú v prevažnej miere homosexuáli. Podčiarknutie, že nie všetci homosexuáli sú pedofili sa nedá vlastne pochopiť inak, ako že podľa neho je to bežné. Súd ďalej obrátil osobitnú pozornosť na výrok, v ktorom Ake Green prirovnať homosexualitu k rakovinovému nádoru v spoločnosti, prirovnanie, ktoré sa musí pokladať za urážajúci výrok na adresu homosexuálov ako skupinu. Keď sa udáva, že sa musí dať viesť vecná debata a tvoriť slobodná verejná mienka bez toho, aby viedla k trestnej zodpovednosti, nevzťahuje sa to, podľa mienky súdu, na tento typ výrokov a tvrdení. Kázeň Ake Greena obsahuje vo veľkej miere jasné útoky a výrazy znevažujúce homosexuálov ako skupinu. Význam výrokov Ake Greena sa preto nemôže pokladať za nič iné ako urážanie ľudí s touto sexuálnou orientáciou. Podľa mienky súdu sa jedna osoba nemôže schovávať za slová biblie s úmyslom, aby mohla predniesť svoje hlboko urážajúce názory o určitej skupine národa. Ake Green totiž nielen citoval časti biblie a interpretoval ich, on dokonca sám dopĺňal uvedené citáty a ďalej ich rozvíjal až po priame útoky o tom, že homosexuáli sú vinní za trestné činy, ktoré spoločnosť väčšinou vníma ako skutky mimoriadne závažného charakteru. Podľa mienky súdu, Ake Green svojimi tvrdeniami hlboko urazil homosexuálov ako skupinu a jeho kázeň mala za jasný cieľ znevážiť homosexuálov ako skupinu.

Ako bolo vyššie spomenuté, právo na slobodu vierovyznania a právo na slobodu slova sú silno chránené čiastočne švédskym právnym poriadkom, čiastočne medzinárodným právom, ktorým je Švédsko viazané. Ochrana ľudských práv a základných slobôd je to, čo konštituuje demokratickú spoločnosť. V tom spočíva aj základná myšlienka o rovnakej hodnote všetkých ľudí a právo nenechať sa urážať inými z dôvodu o. i. sexuálnej orientácie. Počas posledných rokov si spoločnosť osobitne všímala a obracala pozornosť na tie urážky a činy, ktoré museli ľudia vytrpieť práve z dôvodu svojej sexuálnej orientácie. Tá skutočnosť sa stala podnetom na uzákonenie registrovaného partnerstva, práva homosexuálov na adopciu dieťaťa, vznik ustanovenia o trestnom čine štvania proti skupine národa, ktoré je aktuálne aj v tomto prípade. Súdne stíhané trestné činy, ktorých hlavným motívom je nenávisť, prevažovali v istom období a tieto činy sa pokladajú za mimoriadne závažné. Podľa mienky súdu, nemôžeme nevnímať, ako vyzerá spoločnosť, v ktorej dnes žijeme a ako extrémistické skupiny vyjadrujú svoje hlboké znevažovanie osobitne zraniteľných minoritných skupín národa a urážajú ich.

V osobitne závažných prípadoch boli použité aj hrozby a bolo spáchané aj násilie proti týmto skupinám. V demokratickej spoločnosti musí vládnuť princíp slobodnej diskusie a ochrana všetkých ľudských práv a základných slobôd sa musí dodržiavať tak ďaleko, ako je to len možné. Bolo by to však priďaleko, keby sme v mene týchto práv akceptovali výroky a správy , ktoré poškodzujú práva iných ľudí. To právo, ktoré homosexuáli ako skupina majú, aby neboli vystavení urážkam, je podľa mienky súdu viac hodné ochrany, ako právo Ake Greena prednášať tieto urážajúce výroky v mene náboženstva.

Na základe vyššie uvedeného súd v zhode s obžalobou uznáva Ake Greena za vinného zo štvania proti skupinám národa tým, že vo svojej kázni úmyselne prednášal výroky, ktoré jasne vyjadrujú znevažovanie ľudí z dôvodu ich sexuálnej orientácie, a teda má sa za to, že to bolo bez akejkoľvek pochybnosti postavené tak; že všetky jeho výroky boli prednesené za účelom znevažovania homosexuálov ako skupinu národa a pohŕdania nimi.

Trestný čin štvania proti skupine národa je podľa zákonodarcu obzvlášť závažného charakteru, pretože sa vzťahuje na urážanie ľudí z dôvodu ich sexuálnej orientácie, a preto vo svojom dôsledku závažne ponižuje ten demokratický svet, ktorý si bránime a tú ochranu, ktorej sa dostáva minoritným skupinám v našej spoločnosti. Tak, ako uplatnil žalobca, sa na skutok, z ktorého je obvinený Ake Green, vzťahuje riadny stupeň trestu.

Sankcia

Ake Green nemal záznam v registri trestov.

Za trestný čin štvania proti skupine národa, ktorý nie je nepatrným trestným činom, je stanovený trest odňatia slobody najviac na dva roky. Tento trestný čin je tzv. druhovým trestným činom, ktorého sankciou má byť trest odňatia slobody, ak neexistujú osobitné dôvody zvoliť iné potrestanie. Keďže takéto osobitné dôvody neexistujú, a teda iná sankcia pre Ake Greena neprichádza do úvahy, stanovuje sa trest kratšieho odňatia slobody.

Ako sa odvolať (DV 400) pozri prílohu 3

Odvolanie najneskôr do 20. 7. 2004 na Najvyšší súd v Göta

Z moci súdu

Lars Forssén

*toto je elektronická (naskenovaná) verzia textu rozsudku, ktorý poskytla švédska veľvyslankyňa v Bratislave pôvodne v papierovej podobe