Zatykač na pápeža?

Převzato ze svolením ze slovenského týdeníku Domino fórum

Švédsko podkopáva náboženskú slobodu

**Švédsky kňaz putuje za názor na homosexualitu do väzenia a západné médiá, s výnimkou kresťanských, sú ticho. Nemecká vláda chce priznať homosexuálnym párom právo na adopciu a odpor spoločnosti je menší než pred tromi rokmi, keď ľavica uzákonila registrované partnerstvá. Kam smeruje Západ?**

Ake Green sa vyjadruje naliehavo a prísne, ako je to typické pre jeho evanjelikálnu cirkev letničného smeru. Takto kázal svojim veriacim minulé leto o homosexualite: "Je to nenormálny, strašný nádor v spoločnosti." Krátko nato bol Green obžalovaný za porušenie antidiskriminačného zákona, pretože sa dopustil "nenávistného prejavu voči homosexuálom". Neskôr sa ho v súdnej sieni prokurátor po prehratí kázne z magnetofónového záznamu opýtal, či pokladá homosexualitu za chorobu. "Samozrejme", odpovedal Green. Svoju kázeň odmietol odvolať a trval na tom, že veriacim vysvetľoval "biblický pohľad na homosexualitu." Minulý týždeň ho za tento pohľad odsúdil súd na mesiac väzenia. Kázali už iní. Napríklad prokurátor: "Každý môže mať náboženstvo, aké chce, ale toto je frontálny útok proti homosexuálom." Rozsudok obhajoval Predseda Švédskej federácie pre práva lesbičiek, gayov, bisexuálov a transsexuálov Soren Andersson: "Odsúdenie nemôžem pokladať za čin, ktorý by zasahoval do náboženskej slobody."

"Netolerujme netolerantných!"

Liberálne médiá zatiaľ prípad ignorujú, ako keby si niektoré spokojne oddýchli po dobre vykonanej práci a iné sa potajme hanbili, kam až zašla ich veľkolepá doktrína tolerancie. O niekoľko desiatok rokov budú možno historici považovať za fakt, že odsúdením kresťana Greena sa začal nový letopočet. Bol totiž odsúdený v mene novej tolerancie. V mene tej starej sa pred desaťročiami postupne vo všetkých západných krajinách dekriminalizovalo homosexuálne správanie. Kresťanská a väčšinová spoločnosť ho naďalej morálne odsudzovala, ale odmietla ho trestať. To bola skutočná liberálna tolerancia: nesúhlasné akceptovanie iného správania či postoja. Kultúrna ľavica, ktorá od 60. rokoch postupne ovládla univerzity a médiá, najskôr pojem tolerancie rozleptala. Výkrik "Tolerujte ma!" sa stal výčitkou najrôznejších skupín voči tradičnej morálke, od ktorej žiadali, aby ich správanie nielen akceptovala, ale ho pokladala za rovnocenné. Kto sa tomu vzoprel, bol zrazu netolerantný dogmatik. Švédsko v chápaní tolerancie pokročilo: zo včerajšieho dogmatika Greena sa stal súčasný odsúdenec. Zrejme nebude posledný.

Biblia ako samizdat?

Francúzsky parlament začal rokovať o zákone, ktorý navrhuje rok väzenia, respektíve pokutu do 54 tisíc dolárov pre každého, kto bude podnecovať "k diskriminácii, nenávisti alebo násiliu proti osobe na základe pohlavia a sexuálnej orientácie." Minister spravodlivosti Dominique Perben odôvodnil jeho účel: "Tento zákon bude bojovať proti homofóbii na rovnakej úrovni, v intenciách možného zákonného dosahu, ako sa bojuje proti rasizmu a antisemitizmu." Podobný antidiskriminačný zákon ako vo Švédsku už platí v Kanade. Má chrániť skupiny, vrátane sexuálnych, pred "nenávistným prejavom", ktorý však nie je bližšie definovaný, čo je pri liberálnom aktivizme súdov obrovským nebezpečenstvom. Zákon totiž nerozlišuje medzi podnecovaním nenávisti, ktoré vyzýva k násiliu a obyčajnou kritikou spoločenských javov. Keby v zákone nebolo ustanovenie, že sa bezprostredne nedotýka náboženských textov, Biblia by sa stala samizdatom. Na slobodu prejavu aj vedeckú slobodu bádania uvalili Kanaďania cenzúru: kto chce ostať bezpečne bezúhonným, nesmie kritizovať prejavy homosexuálneho správania a lekári už nebudú môcť bádať, či a ako sa dá liečiť homosexualita. Kanadská polícia už vyšetrovala istého kresťanského aktivistu, ktorý na svojej webstránke obhajoval tradičné manželstvo.

Obete

Antidiskriminačný hon na kresťanov sa začal i v krajine ako Írsko. Írska rada pre občianske práva upozornila katolícku cirkev, aby nedistribuovala odmietavé stanovisko Vatikánu k legalizácii homosexuálnych zväzkov, pretože sa vystavuje možnosti trestného stíhania. Stanovisko vatikánskej kongregácie pre vieru (viac v Domine 33/2003), ktoré nabáda k rešpektu voči homosexuálom, ale vyzýva kresťanských politikov, aby odmietali pokusy o legalizáciu homosexuálnych zväzkov, je vraj v rozpore so zákonom. Toto stanovisko je pritom len myšlienkovým zrkadlom Katechizmu katolíckej cirkvi. Ten v súlade s Bibliou tvrdí, že "homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené", zároveň však vyzýva, že homosexuálov treba "prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim." Pápež Ján Pavol II., ktorý vyhlasuje, že "homosexuálne správanie je proti prirodzenému zákonu", sa pohybuje na hrane zákona nielen vo Švédsku, v Kanade, či Írsku. Vo Veľkej Británii sa napokon zastavilo policajné vyšetrovanie biskupa Petra Forstera, ktorý pre lokálne noviny vyhlásil, že ľudí s homosexuálnymi sklonmi možno liečiť a odporučil im, aby to vyskúšali. Na základe antidiskriminačnej legislatívy sú vo svojich krajinách stíhaní belgický kardinál Gustaaf Joos a španielsky kolega Antonio Maria Rouco Varela za názory o homosexualite.

Katechizmus zľava

Z uvedených "zločinov" vyplýva, že účelom antidiskriminačných zákonov na ochranu homosexuálov nie je chrániť ich slobodu žiť podľa vlastného želania, ktorú dnes nikto neohrozuje. Naopak, na Západe je módnym trendom udeľovať homosexuálnym párom rôzne privilégiá, ktoré doteraz spoločnosť poskytovala rodine s deťmi. V podobe nových zákonov získavajú ďalšie privilégium: hrozbu pokút a väzenia pre tých, ktorí im ich správanie vyčítajú. Stačí len interpretovať výčitku ako "nenávistný prejav". Keby mali pritom zákony rovnako chrániť pred slovnými útokmi kresťanov, na lavici obžalovaných by sa ocitli všetci homosexuálni aktivisti a takmer celý kultúrny establišment. Kým kresťanský katechizmus toleruje homosexuálov, ľavicovo-liberálny katechizmus prestal tolerovať kresťanov. Nová antidiskriminačná cenzúra má aj veľmi praktický účel. Ako naznačuje prípad kanadského aktivistu, kritici súčasných požiadaviek na zrovnoprávnenie legálneho statusu homosexuálnych zväzkov s tradičným manželstvom, už nebudú rovnoprávnou stranou v diskusii, ale potenciálnymi páchateľmi trestného činu "nenávisti".

Nemecká tma

Nová tolerancia slávi ďalší úspech. Hoci Nemecko už v mene rovnosti uzákonilo homosexuálne zväzky, podľa ministerky spravodlivosti Brigitte Zypries je "diksrimináciou jednotlivcov", že homosexuálne páry nemôžu žiadať o adopciu detí. Presne to chcú presadiť vládni socialisti a Zelení, i keď zatiaľ len v umiernenej podobe. Už teraz si môže adoptovať dieťa rozvedený rodič, ktorý si ho privedie do homosexuálneho zväzku. Predložený zákon navrhuje, aby si mohol jeho dieťa adoptovať aj partner zo zväzku. To už je priveľa aj pre niektorých homosexuálov. Michael Link, druh hudobníka Patricka Lindnera, označil pre Spiegel zákon za "egoistické uspokojovanie dospelých". Ministerka a iní zástupcovia ľavice sa vôbec netaja, že ich konečným cieľom je zrovnoprávnenie práva na adopciu, aby si homosexuálne páry mohli adoptovať aj cudzie deti. Absolútne právo na adopciu podporujú opoziční liberáli (FDP), ale aj napríklad riaditeľ bavorského Inštitútu pre pedagogiku a výskum rodiny Wassilios Fthenakis, podľa ktorého sú homosexuálne páry "flexibilnejšie, partnerskejšie, demokratickejšie". Kresťanskí demokrati (CDU/CSU) len vlažne protestujú a homosexuálny starosta Hamburgu za CDU Ole von Beust chce podľa vzoru manželstiev daňovo zvýhodňovať zväzky partnerov rovnakého pohlavia. CDU sa nemusí obávať antidiskriminačného zákona švédskeho typu - určite by ho neporušila.

Ticho na Západe

V Európe sa minulý týždeň stalo čosi vážne: švédski kňazi nemôžu slobodne kázať podľa Biblie a nemecké deti vydáva elita napospas vlastným pudom. Ešte väčšmi však znepokojuje verejné ticho. Ak sa chce západná civilizácia ešte ubrániť, potrebuje hlučné protihlasy. Inak prídu kresťania o svoje náboženstvo a všetci o slobodu.

Martin Hanus