COMECE k Evropské ústavě

Nádej, dôvera a solidarita

Vyhlásenie Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva k vstupu nových členských štátov do Európskej únie vzhľadom na samit v Kodani

**"Ak má byť nový európsky poriadok primeraný na presadzovanie autentického spoločného dobra, musí uznať a chrániť hodnoty, ktoré predstavujú najvzácnejšie dedičstvo európskeho humanizmu. Kultúrne korene, ktoré prispeli k posilneniu týchto hodnôt, sú mnohoraké: od ducha Grécka k rímskemu právu a cnosti; od príspevkov latinských, keltských, germánskych, slovanských a ugrofínskych národov k vkladu židovskej kultúry a islamského sveta. Tieto rozličné činitele našli v židovsko-kresťanskej tradícii silu, ktorá ich zlaďovala, upevňovala a podporovala."** (Z posolstva Jána Pavla II. pre kongres K európskej ústave, organizovaný Európskou federáciou katolíckych univerzít 20. júna 2002.)

1. My biskupi Komisie biskupských konferencií Európskeho spoločenstva (ES), veríme, že vstup nových členských štátov do Európskej únie (EÚ), ktorého potvrdenie Európskym parlamentom sa očakáva na samite v Kodani 12. a 13. decembra 2002, bude v histórii nášho kontinentu predstavovať veľmi významnú transformáciu. Toto spoločenstvo rozličných kultúr bude znamenať krok smerom k spoločnému dobru Európy. Pre nás to teda nie je rozšírenie Európskej únie, lež jej europeizácia.

2. Katolícka cirkev podporuje a vždy podporovala snahy vynikajúcich politických vodcov a obyvateľov vytvárať trvalý pokoj a blahobyt na našom kontinente prostredníctvom "spoločenstva solidarity" založenom na ekonomickej a politickej integrácii. Ako sme vysvetlili v našom vyjadrení Budovanie duchovných mostov jednoty medzi národmi 9. mája 1997, "rozšírenie je príležitosťou po celej Európe konkrétne podporovať a praktizovať základné hodnoty, ktoré majú prvoradý význam aj pre Cirkev: solidaritu, vzájomnú úctu a priateľstvo medzi národmi". (Kópie vyhlásenia sú dostupné na Sekretariáte COMECE.)

3. Európska únia je založená na univerzálnych hodnotách. Evanjelium Ježiša Krista predstavuje prameň a inšpiráciu pre mnohé z nich. Inšpirovaní evanjeliom a s výhľadom na bezprostrednú otázku integrovania desiatich nových členských štátov do ES, zverujeme do pozornosti našim politickým vodcom a všetkým súčasným i budúcim obyvateľom EÚ nádej, dôveru a predovšetkým solidaritu.

Vydávání Monitoru je financováno výhradně z dobrovolných darů Vás, čtenářů. Budeme vděční, pokud se rozhodnete Monitor podpořit darem, abychom mohli v této službě pokračovat.

poslat dar

300 Kč 500 Kč 1 000 Kč

DAROVAT 500 Kč

Tištěný publicistický čtrnáctideník Monitor bude ve vaší poštovní schránce každý druhý pátek. Zasílání je bezplatné a je hrazené výhradně z darů čtenářů.

OBJEDNAT MONITOR

Nádej

4. Europeizácia EÚ vstupom desiatich nových členských štátov je zdrojom nádeje a príležitosťou na obnovenie Únie a jej pôvodného poslania podporovať slobodu, spravodlivosť, pokoj a prosperitu tak vnútri, ako aj mimo jej vlastných hraníc. Projekt európskej integrácie sa zrodil z nádeje na zmierenie, z nádeje, že Európa už nikdy neutrpí vojnové pustošenie a konflikt. Dnes je ešte jej úlohou posilniť zmierenie tým, že "spečatí koniec neprirodzeného rozdelenia" (Z prejavu Jána Pavla II. k talianskemu parlamentu 14. novembra 2002.) medzi Východom a Západom. Vstup desiatich nových členských štátov tak pomôže uskutočniť nádej, ktorá osobitne leží na srdci Cirkvi, že "Európa musí dýchať oboma stranami pľúc". (Ján Pavol II. pri rozličných príležitostiach.) Tento projekt by mal byť zdrojom nádeje pre ostatné európske krajiny a národy.

5. Europeizácia obohatí EÚ tým, že jej prinesie novú kultúrnu a historickú kvalitu i identitu. To nevyhnutne a právom otvára diskusiu o finalitách a hraniciach integračného procesu. Vzťahy Únie s jej novými susedmi by mali spočívať na dôvere, solidarite a nádeji na pokojnú a vzájomne prospešnú budúcnosť. EÚ môže a mala by predstavovať znamenie nádeje pre iné časti sveta, ktoré sa pokúšajú stavať na tomto modeli pokojnej integrácie, zvlášť pre Afriku a Latinskú Ameriku.

Dôvera

6. Stať sa členom EÚ znamená nielen získať práva a kompetencie, ale aj "rešpektovať identitu iných národov a spolurozhodovať o podobe budúcej Európy". (Z vyhlásenia poľských biskupov o európskej integrácii 21. marca 2002.) To si od nás vyžaduje, aby sme uznávali – jednak Spoločenstvo, jednak rozličnosť kultúrnych tradícií v politickom systéme. V Únii si je každý člen rovný, a preto musí pracovať nielen vzhľadom na svoje vlastné záujmy, lež aj vzhľadom na celé Spoločenstvo. V rozšírenej EÚ to bude predapokladať obnovenie záväzku dôvery u všetkých členských štátov a plné uznanie inštitúcií ES, ktorému členské štáty zverili nevyhnutnú úlohu pracovať pre spoločné dobro.

7. Vzájomná ekonomická a politická vzájomná závislosť EÚ spočíva tak na dôvere medzi vedeniami jej členských štátov, ako aj medzi jej občanmi. Ako sme to vyjadrili v roku 1997, treba vybudovať "duchovný most jednoty medzi národmi", a preto vítame a povzbudzujeme mnohoraké iniciatívy, ktorých sa ujali inštitúcie, skupiny a jednotlivci v rôznych častiach Európy, aby budovali dôveru medzi európskymi národmi. Takéto iniciatívy by mali mať väčšiu podporu politických autorít.

Solidarita

8. "Európska únia musí byť spoločenstvom hodnôt, ktoré sú rozvinuté vďaka solidarite jej členov." (Z pastierskeho listu slovenských biskupov o európskej integrácii 15. septembra 2002.) Solidarita je vyjadrením Kristovho prikázania lásky. Premeniť vstup desiatich nových členských štátov na úspech bude vyžadovať solidaritu všetkých. Proces ekonomického rozvoja a politickej reformy ešte nie je zavŕšený. Od súčasných členských štátov sa žiada reforma jestvujúcej politiky, najmarkantnejšie vzhľadom na spoločnú poľnohospodársku politiku, (Porov. diskusné listy COMECE K udržateľnému poľnohospodárstvu v Európe z 29. decembra 2002.) a delenie sa o štrukturálnu pomoc s novými členskými štátmi. Ak sa občania majú naplno tešiť ovociu vstupu do EÚ, aj doterajšie, aj nové členské štáty musia ostať zaangažované v tomto procese. Takáto solidarita bude zvlášť nevyhnutná v obdobiach revízie finančnej perspektívy Spoločenstva po vypršaní platnosti Agendy 2000 v roku 2006. Pre nové členské štáty, ktoré výhody vstupu nemusia vidieť bezprostredne, to znamená výzvu, aby uznali a rešpektovali solidaritu preukázanú súčasnými členskými štátmi, aj keď jej účinky nebudú hneď dať vyčísliť. Súčasné i nové členské štáty by mali na základe rovnakých podmienok participovať v Medzivládnej konferencii, ktorá bude zvolaná po tom, ako Európsky kongres predstaví návrh ústavnej zmluvy Európskej únie.

9. Veľkolepé úsilia a úspechy spojené s rozširovaním by nemali spôsobiť, že zabudneme na zodpovednosť Európy za globálny rozvoj. Vstupom do EÚ sa nové členské štáty stanú nielen členmi jediného trhu, ale aj najväčšieho svetového dodávateľa humanitárnej a rozvojovej pomoci. Naliehame na EÚ, aby splnila prijatý záväzok venovať 0,7 % svojho HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc, ktorá by mala byť založená na spravodlivom rozdelení bremena úmerne kapacitám každého štátu. Takisto apelujeme na rozšírenú EÚ, aby slúžila spoločnému globálnemu dobru tým, že rovnakú angažovanosť, akú ma vnútri Únie, uplatní aj pre spravodlivý obchod, stály rozvoj a solidaritu voči najchudobnejším oblastiam sveta.

Budovanie nových mostov

10. Podstatné je, že vstup desiatich nových členských štátov nevedie v Európe k novým rozdeleniam. Bulharsko a Rumunsko už vyvinuli veľké snahy v príprave na členstvo v EÚ, no nie sú ešte pripravené zavŕšiť rokovania o vstupe. Povzbudzujeme ich, aby pokračovali v tomto úsilí a vítame záväzok Únie zvýšiť jej podporu s cieľom pomôcť im dosiahnuť ich vlastnú ambíciu vstúpiť do EÚ v roku 2007. Turecko a krajiny juhovýchodnej Európy boli uznané ako kandidátske alebo potenciálne kandidátske štáty, no ešte nezačali prístupové rokovania. Dúfame, že z dôvodu spoločného dobra budú pokračovať v uskutočňovaní požadovanej rozsiahlej reformy, aby splnili ekonomické a politické kritériá stanovené Európskym parlamentom v Kodani v júni 1993, zvlášť tie, ktoré sa týkajú "garantovania demokracie, právneho poriadku, ľudských práv a rešpektovania i ochrany menšín". (Európsky parlament v Kodani, Záver Predsedníctva 23. júna 1993.)

11. Odstránenie hraníc vnútri novej EÚ nemusí viesť k budovaniu "pevnosti Európy" na jej okrajoch. Kým udržiavanie vonkajších hraníc je nevyhnutné na ochranu slobody a bezpečnosti tých, čo žijú v ich vnútri, a ich monitorovanie môže byť dôležité kvôli vyhnutiu sa násiliam na ľudskej dôstojnosti, ako je obchod so ženami a s deťmi, zatiaľ s migrantmi a utečencami – nech je ich štatút akýkoľvek – by sa malo zaobchádzať súcitne a spravodlivo. Vzhľadom na krajiny ich pôvodu, Únia nesie zodpovednosť nielen za presadzovanie podmienok pokoja, demokracie a právneho poriadku –, ktoré by odstránili potrebu utečencov žiadať o azyl, ale aj za zameranie na hlavné príčiny, ktoré nútia ľudí opúšťať vlasť a riskovať čokoľvek, aby dosiahli lepšie životné podmienky v Európskej únii.

Záver

12. Ako kresťania, "nemôžeme byť iba divákmi politického procesu v Európe". (Z pastierskeho listu slovenských biskupov o európskej integrácii, ibid.) Našou úlohou je tvorivo sa zapojiť do hľadania riešení sociálno-etických problémov, ktoré napomôžu spoločné dobro a dôstojnosť ľudskej osoby v súlade s univerzálnymi hodnotami podporovanými kresťanským pohľadom ľudstva. Diskusia v Európskom kongrese, čo je prvá príležitosť, na ktorú predstavitelia súčasných i nových členských štátov boli pozvaní, aby spolu určili budúcnosť EÚ, je pre nás vhodným okamihom pomôcť definovať hodnoty a ciele nášho spoločného projektu. S nádejou, dôverou a so solidaritou sa ako biskupi ujímame záväzku trvalej podpory a tvorivého príspevku pre tento projekt a povzbudzujeme všetkých veriacich a občanov, aby sa podieľali na tomto spoločnom úsilí.

V Bruseli, na sviatok sv. Mikuláša 6. decembra 2002.

(Preložil Jaroslav Rindoš, servis TK KBS)