Bratislava: Výstava "otce malířství"

Jeho majstrovstvo približuje výstava Giotto v Bratislave do 5. augusta. Na Bratislavskom hrade inštalovali model padovskej kaplnky Scrovegniovcov, v ktorej zanechal najrozsiahlejší pamätník svojho štýlu. Bohatému obchodníkovi Enricovi Scrovegnimu (Dante ho umiestnil do Pekla) sa páčili maliarove diela. V roku 1303 ho požiadal, aby freskami vyzdobil nový kostol. Giotto ponuku prijal a **jeho umelecká dielňa pracovala na objednávke šesťsto dní.

Nepríťažlivý zovňajšok kaplnky nepripraví diváka na dokonale vymaľovaný interiér. Fresky sú rozdelené do troch častí. Zachytávajú výjavy z evanjelií, príbehy od zvestovania, cez narodenie až po ukrižovanie Krista. Na čelnej stene je veľká freska Posledný súd, na ďalšej stene zas príbehy zo Starého zákona. V dolnom rade sú podobenstvá siedmich cností a siedmich hriechov. Giottove postavy v jemne kolorovaných 'šatách sa pochybujú v presvetlenom prostredí.

Dom, v ktorom Panna Mária kľačí, je skutočný, ale bez detailov. Domy, skaly a stromy majú jednoduché tvary. Nemí pozostalí stoja na Snímam z kríža zmeravení od žiaľu, kontrastujú so vznášajúcimi sa anjelmi, čo poletujú ako ranené vtáky. Podobenstvá sú všedné a predsa výnimočné.

V Giottovom svete zaujíma ústredné miesto človek. Jeho maliarstvo smerovalo k trojrozmernému realizmu. Po plošnom byzantskom dekoratívnom štýle to bola vítaná zmena. Odmenou bolo uznanie a sláva. Giotto bol veľkým maliarom aj mimoriadnou osobnosťou. Žil v centre pozornosti, o čom svedčia záznamy o jeho ohyzdnom vzhľade a duchaplných poznámkach.

Podľa legendy talent desaťročného chlapca objavil maliar Cimabue počas cesty z Florencie do Vespignana. Učaril mu obraz ovečky, ktorú malý pastierik vyryl kamenným hrotom na kameň. Cimabue bol potom jeho učiteľom.

Čoskoro sa Giotto stal známym. Maľoval v Ríme, v Assisi, Padove, Florencii aj Neapole. Majster ranej renesancie zomrel pri maľbe fresky, zobrazujúcej Posledný súd, v kaplnke florentského paláca Bargello. V tom roku 1337 by bol mal sedemdesiat.

Model kaplnky Scrovegniovcov (mierka 1:4) s fotografiami Giottových fresiek putuje po Európe a Amerike od roku 1987, keď si svet pripomínal päťsté výročie Giottovej smrti. Po bratislavskej zastávke ju čakajú vĽubľani, Helsinkách, Štokholme a Amsterdame.