Kresťania z Iraku potrebujú našu pomoc

Nemecko prichádza s iniciatívou riešiť krízu irackých utečencov. Nemecký minister vnútra Wolfgang Schäuble navrhol svojim európskym kolegom plán, ktorého cieľom je prijať viac irackých utečencov v európskych krajinách a súčasne zvýšiť a urýchliť pomoc členských štátov v regióne. Žiaľ, reakciou absolútnej väčšiny európskych ministrov a národných vlád je zatiaľ mlčanie. Európa však nemôže viac prehliadať a ignorovať najväčšiu utečeneckú krízu na Blízkom východe od roku 1948: 4,5 milióna irackých utečencov bolo v brutálnych podmienkach donútených opustiť vlastné domovy a viac ako 2 milióny z nich našlo ochranu v susedných krajinách.

Hoci európske štáty boli v otázke vojny v Iraku rozdelené, viaceré členské štáty boli súčasťou vojenskej koalície vedenej Spojenými štátmi americkými, Európa by mala byť jednotná v úsilí pomôcť pri riešení súčasnej humanitárnej krízy. Francúzske predsedníctvo EÚ prijalo nemecký návrh a vo štvrtok tento týždeň budú o ňom rozhodovať ministri vnútra všetkých členských štátov na zasadnutí Rady ministrov vnútra a spravodlivosti EÚ. Domnievame sa, že ide o moment, kedy by mala Európa vyslať jasné znamenie solidarity a konkrétnej pomoci trpiacim z Iraku.

Päť rokov po Američanmi vedenej intervencii v Iraku je bezpečnostná situácia vo väčšine častí krajiny stále nestabilná. Bezpečnejšie časti na severe Iraku sú na tom lepšie, ale súčasne trpia kvôli vysokému počtu prichádzajúcich utečencov z ostatných častí Iraku, čo spôsobuje nové problémy pre vnútornú stabilitu tejto časti krajiny. Presne to sa týka aj s Irakom susediacich krajín, osobitne Sýrie, kde dnes žije jeden a pol milióna utečencov z Iraku. Pre tieto krajiny sa humanitárna kríza stáva nezvládnuteľnou. Európskym prístupom by preto v prvom rade malo byť pomôcť kresťanským utečencom v severnom Iraku, po druhé, spolupracovať a pomôcť susedným štátom zmierniť tlak spôsobený príchodom miliónov utečencov a po tretie poskytnúť útočisko a azyl pre tých najbezbrannejších v Európe.

Zatiaľ čo všetci obyvatelia Iraku trpia kvôli nedostatku bezpečnosti, situácia kresťanov a ďalších náboženských menšín je zvlášť hrozivá. Prenasledovanie kresťanov dramaticky vzrástlo po začiatku vojny v Iraku. Únos a zavraždenie hlavy Chaldejskej cirkvi v Iraku arcibiskupa Paolosa Faraja Rahha z Mosúlu vo februári tohto roku je najviditeľnejší prejav tejto hroznej situácie a bol odsúdený Európskym parlamentom aj slovinským predsedníctvom EÚ. Kresťanské komunity žijú na území súčasného Iraku od prvých dní vzniku kresťanstva. Mnohí z nich sa dodnes modlia v archaickej aramejčine, jazyku, ktorý používal aj Ježiš Kristus. Kresťania však dnes čelia prenasledovaniu, ktoré ohrozuje ich samotnú existenciu. Utečenci podávajú svedectvá o hrôzach znásilňovania, nútených konverzií a popráv. Pred tým, než sú násilne vyhnaní z domov, dostávajú mnohí z nich listy od islamských teroristov s hrozbami ohrozujúcich ich život a rodiny. Z asi 1,4 milióna kresťanov, ktorí žili v Iraku ešte pred 20 rokmi, viac ako polovica z Iraku už ušla. Dnes žije v Iraku iba asi 600 tisíc kresťanov, pritom až 400 tisíc z nich ako utečenci v severnej časti.

Zatiaľ čo americké nevládne a cirkevné organizácie sa už začali venovať tomuto problému, oficiálna pozícia americkej vlády stále považuje stabilný a bezpečný Irak za jediné riešenie utečeneckej krízy. Utečenci však potrebujú pomoc teraz. Zhoršujúca sa situácia v susedných krajinách nedáva priestor na ďalší odklad. Utečencom v Sýrii, Jordánsku alebo Libanone je často zabránené pracovať a chýbajú im prostriedky na základné živobytie. Európa by preto mala zvýšiť svoju podporu pre utečencov, ktorí našli útočisko v severnom Iraku alebo susedných štátoch.

Treba priznať, že pre niektoré z najzraniteľnejších skupín utečencov nie je návrat do Iraku viac prijateľné. Kresťanskí utečenci, ak aj príslušníci iných náboženských menšín, sa v dohľadnej budúcnosti jednoducho nebudú môcť vrátiť do vlasti svojich predkov. Tieto skupiny utečencov potrebujú ochranu, ktorú im je Západ schopný ponúknuť zriadením azylových kvót. Kvóty sú dôležité aj preto, že sú znamením nádeje pre všetkých v zúfalej životnej situácii a tak pomáhajú stabilizovať podmienky aj v susediacich krajinách.

Utečenecká kríza na Blízkom východe nie je iba humanitárnou tragédiou, ale aj vážnym geopolitickým rizikom. Európa preto musí byť pripravená na prijatie vyššieho počtu tých najzraniteľnejších irackých utečencov prostredníctvom azylových kvót. Viac krajín by malo nasledovať príklad Švédska a Holandska a pripojiť sa k súčasnej nemeckej iniciatíve a zvýšiť úsilie, aby bola táto kríza vyriešená. Stretnutie zodpovedných ministrov na Rade ministrov vnútra a spravodlivosti tento týždeň je dobrá príležitosť vyslať silný signál solidarity. Sme povinní tak urobiť ako Európania verní dedičstvu európskych otcov zakladateľov a spoločným hodnotám, ktoré zdieľame. Je čas konať. Teraz.

Anna Záborská, europoslakyňa za KDH, Slovensko

Manfred Weber, europoslanec za CDU/CSU, Nemecko

Konrad Szymanski, europoslanec za PiS, Poľsko

Carlo Casini, europoslanec za UDCDC, Taliansko

Článok vychádza súčasne v nemeckom denníku Die Welt, v poľskom denníku POLSKA, talianskom denníku AVVENIRE a slovenskom denníku SME v stredu 23. júla