24.07.2008, EP
Hoci európske štáty boli v otázke vojny v Iraku rozdelené, viaceré členské štáty boli súčasťou vojenskej koalície vedenej Spojenými štátmi americkými, Európa by mala byť jednotná v úsilí pomôcť pri riešení súčasnej humanitárnej krízy. Francúzske predsedníctvo EÚ prijalo nemecký návrh a vo štvrtok tento týždeň budú o ňom rozhodovať ministri vnútra všetkých členských štátov na zasadnutí Rady ministrov vnútra a spravodlivosti EÚ. Domnievame sa, že ide o moment, kedy by mala Európa vyslať jasné znamenie solidarity a konkrétnej pomoci trpiacim z Iraku.
Päť rokov po Američanmi vedenej intervencii v Iraku je bezpečnostná situácia vo väčšine častí krajiny stále nestabilná. Bezpečnejšie časti na severe Iraku sú na tom lepšie, ale súčasne trpia kvôli vysokému počtu prichádzajúcich utečencov z ostatných častí Iraku, čo spôsobuje nové problémy pre vnútornú stabilitu tejto časti krajiny. Presne to sa týka aj s Irakom susediacich krajín, osobitne Sýrie, kde dnes žije jeden a pol milióna utečencov z Iraku. Pre tieto krajiny sa humanitárna kríza stáva nezvládnuteľnou. Európskym prístupom by preto v prvom rade malo byť pomôcť kresťanským utečencom v severnom Iraku, po druhé, spolupracovať a pomôcť susedným štátom zmierniť tlak spôsobený príchodom miliónov utečencov a po tretie poskytnúť útočisko a azyl pre tých najbezbrannejších v Európe.
Vydávání Monitoru je financováno výhradně z dobrovolných darů Vás, čtenářů. Budeme vděční, pokud se rozhodnete Monitor podpořit darem, abychom mohli v této službě pokračovat.
Zatiaľ čo všetci obyvatelia Iraku trpia kvôli nedostatku bezpečnosti, situácia kresťanov a ďalších náboženských menšín je zvlášť hrozivá. Prenasledovanie kresťanov dramaticky vzrástlo po začiatku vojny v Iraku. Únos a zavraždenie hlavy Chaldejskej cirkvi v Iraku arcibiskupa Paolosa Faraja Rahha z Mosúlu vo februári tohto roku je najviditeľnejší prejav tejto hroznej situácie a bol odsúdený Európskym parlamentom aj slovinským predsedníctvom EÚ. Kresťanské komunity žijú na území súčasného Iraku od prvých dní vzniku kresťanstva. Mnohí z nich sa dodnes modlia v archaickej aramejčine, jazyku, ktorý používal aj Ježiš Kristus. Kresťania však dnes čelia prenasledovaniu, ktoré ohrozuje ich samotnú existenciu. Utečenci podávajú svedectvá o hrôzach znásilňovania, nútených konverzií a popráv. Pred tým, než sú násilne vyhnaní z domov, dostávajú mnohí z nich listy od islamských teroristov s hrozbami ohrozujúcich ich život a rodiny. Z asi 1,4 milióna kresťanov, ktorí žili v Iraku ešte pred 20 rokmi, viac ako polovica z Iraku už ušla. Dnes žije v Iraku iba asi 600 tisíc kresťanov, pritom až 400 tisíc z nich ako utečenci v severnej časti.
Zatiaľ čo americké nevládne a cirkevné organizácie sa už začali venovať tomuto problému, oficiálna pozícia americkej vlády stále považuje stabilný a bezpečný Irak za jediné riešenie utečeneckej krízy. Utečenci však potrebujú pomoc teraz. Zhoršujúca sa situácia v susedných krajinách nedáva priestor na ďalší odklad. Utečencom v Sýrii, Jordánsku alebo Libanone je často zabránené pracovať a chýbajú im prostriedky na základné živobytie. Európa by preto mala zvýšiť svoju podporu pre utečencov, ktorí našli útočisko v severnom Iraku alebo susedných štátoch.
Treba priznať, že pre niektoré z najzraniteľnejších skupín utečencov nie je návrat do Iraku viac prijateľné. Kresťanskí utečenci, ak aj príslušníci iných náboženských menšín, sa v dohľadnej budúcnosti jednoducho nebudú môcť vrátiť do vlasti svojich predkov. Tieto skupiny utečencov potrebujú ochranu, ktorú im je Západ schopný ponúknuť zriadením azylových kvót. Kvóty sú dôležité aj preto, že sú znamením nádeje pre všetkých v zúfalej životnej situácii a tak pomáhajú stabilizovať podmienky aj v susediacich krajinách.
Utečenecká kríza na Blízkom východe nie je iba humanitárnou tragédiou, ale aj vážnym geopolitickým rizikom. Európa preto musí byť pripravená na prijatie vyššieho počtu tých najzraniteľnejších irackých utečencov prostredníctvom azylových kvót. Viac krajín by malo nasledovať príklad Švédska a Holandska a pripojiť sa k súčasnej nemeckej iniciatíve a zvýšiť úsilie, aby bola táto kríza vyriešená. Stretnutie zodpovedných ministrov na Rade ministrov vnútra a spravodlivosti tento týždeň je dobrá príležitosť vyslať silný signál solidarity. Sme povinní tak urobiť ako Európania verní dedičstvu európskych otcov zakladateľov a spoločným hodnotám, ktoré zdieľame. Je čas konať. Teraz.
Anna Záborská, europoslakyňa za KDH, Slovensko
Manfred Weber, europoslanec za CDU/CSU, Nemecko
Konrad Szymanski, europoslanec za PiS, Poľsko
Carlo Casini, europoslanec za UDCDC, Taliansko
Článok vychádza súčasne v nemeckom denníku Die Welt, v poľskom denníku POLSKA, talianskom denníku AVVENIRE a slovenskom denníku SME v stredu 23. júla
03.08.2026, RC Monitor 14/2026
Tradicionalistické Kněžské bratrstvo sv. Pia X. (FSSPX), poněkud hanlivě označované jako „lefebvristé“, zopakovalo 1. července 2026 svou někdejší historii. Tak jako zakladatel bratrstva arcibiskup Lefebvre vysvětil roku 1988 čtyři biskupy bez papežského pověření, uchýlilo se k obdobnému kroku i současné vedení bratrstva. Podle novelizovaných církevních trestních norem se jedná o spáchání deliktu popsaného skutkovou podstatou kánonu 1387 Kodexu kanonického práva: „Biskup, který bez papežského pověření vysvětí někoho na biskupa, a rovněž ten, kdo od něho přijímá biskupské svěcení, upadají do samočinné exkomunikace vyhrazené Apoštolskému stolci.“
27.07.2026, RC Monitor 14/2026
Zdá se, jako by se únava stala jedním z nejvýraznějších znamení naší doby. Stačí sledovat dění kolem nás. Války, nejistota, napětí mezi lidmi, osamělost, ekonomické starosti i množství protichůdných názorů mohou snadno vyvolat dojem, že se svět ubírá směrem, který nedokážeme ovlivnit. Největším nebezpečím přitom není strach, ale pomalá ztráta naděje.
13.07.2026, RC Monitor 13/2026
V dnešní civilizaci, nasycené hédonismem, relativismem a epidemií sociálních sítí či pornografie, která degraduje ženy na pouhé objekty, je celibát kněze prorockým znamením. Pro mě celibát neznamená prázdnotu, ale naplnění duchovního otcovství, které vyvěrá z mého kněžského svěcení. Bůh mě nepovolal k tomu, aby nechal mé srdce zkamenět. Nepatřím k těm, o kterých básník Charles Péguy napsal: „Myslí si, že milují Boha, protože nemilují nikoho.“ Naopak. Celibát není jen statickým darem, ale především pokladem mého života, který musím vědomě bránit. „Neuveď nás v pokušení,“ se v modlitbě Otčenáš jistě každý den modlíte i vy. Pro mě to znamená spolupracovat s Bohem a bděle se stavět pokušením, abych dokázal milovat čistou a univerzální láskou.
Články e-mailem
Nové články přímo
do vaší e-mailové schránky
Čtrnáctideník Monitor
Tištěný publicistický čtrnáctideník Monitor bude ve vaší poštovní schránce každý druhý pátek. Zasílání je bezplatné a je hrazené výhradně z darů čtenářů.